Prokaryotická bunka je menšia a stavbou jednoduchšia ako eukaryotická b., vnútorný priestor nie je rozčlenený membránami = rýchlejší metabolizmus, jedinou membránovou štruktúrou je cytoplazmatická membrána. Chýbajú štruktúry typické pre eukaryotickú bunku ako napr. endoplazmatické retikulum, mitochondrie ap.

Enzýmy sú vysokošpecifické biokatalyzátory - vysokomolekulárne látky bielkovinového charakteru, ktoré urýchľujú biochemické reakcie v bunke.

Štruktúrou bunky sa rozumie jej tvar, veľkosť a vnútorné usporiadanie.

V každej bunke rozlišujeme cytoplazmu, bunkové povrchy, jadro, membránové štruktúry, fibrilárne štruktúry, neživé súčasti bunky.

Bunka obsahuje 60-90% vody, 10-40% tvorí sušina. Väčšinu sušiny tvoria organické látky (cukry, tuky, bielkoviny, nukleové kyseliny) a anorganické látky. Chemické zloženie záleží od druhu buniek a od ich veku.

Každá bunka je otvorený systém ktorý musí neustále komunikovať s prostredím. Bunka prijíma z okolitého prostredia látky, ktoré potrebuje a vylučuje nepotrebné látky (odpas metabolizmu) prípadne vyrobené produkty (hormóny, enzýmy).

K všeobecným vlastnostiam všetkých buniek patrí aj schopnosť rozmnožovať sa (reprodukcia). Z materskej bunky vznikajú dcérske bunky, ktoré sa najčastejšie svojimi vlastnosťami zhodujú s materskou bunkou.

Redukčné delenie je delenie, pri ktorom dochádza k redukcii počtu chromozómov v bunke na polovicu. Meiózou prebieha len v pohlavných žľazách (gonádach) a vznikajú ňou pohlavné bunky - gaméty.
Meióza prebieha v dvoch po sebe idúcich deleniach:

Objav bunky, bunková teória

Bunka je základná štruktúrna a funkčná jednotka živých organizmov.