Každá bunka je otvorený systém ktorý musí neustále komunikovať s prostredím. Bunka prijíma z okolitého prostredia látky, ktoré potrebuje a vylučuje nepotrebné látky (odpas metabolizmu) prípadne vyrobené produkty (hormóny, enzýmy).

Príjem a výdaj látok sa môže uskutočniť dvomi základnými spôsobmi:

1. Pasívny transport
2. Aktívny transport
   

Pasívny transport

Pasívny trasport sa uskutočňuje pomocou fyzikálnych dejov osmózy a difúzie. Tieto deje nevyžadujú spotrebu energie.

Difúzia je vyrovnávanie koncentrácie medzi roztokom a rozpúšťadlom v smere koncetračného spádu - z miesta vyššej koncentrácie na miesto z nižšou koncentráciou.
V bunke sa uplatňuje presun látok cez plazmatickú membránu, ktorá je polopriepustná (semipermeabilná). Semipermeabilita je vlastnosť membrány prepúšťať len niektoré látky (selektívna priepustnosť). Cez membránu nemôžu prenikať do bunky všetky látky, ale len látky s malými molekulami, ktoré dokážu prejsť pasívne cez otvory v membráne.

Osmóza je prenikanie rozpúšťadla (vody) do roztoku cez plazmatickú membránu. Tento pohyb cez membránu je vždy z miesta nižšej koncentrácie na miesto s vyššou koncentráciou bez použitia energie.

Prostredie, ktoré má rovnakú koncentráciu (osmotickú hodnotu) ako bunka sa označuje ako izotonické. V takomto prostredí nedochádza k prúdeniu vody v žiadnom smere.
Prostredie s vyššou koncentráciou je hypertonické a v takomto prostredí prúdi voda z bunky - bunka stráca vodu, zmenšuje svoj objem - plazmolýza.
V takomto prostredí aj pri relatívnom nadbytku vody trpí bunka jej nedostatkom napr. pri prehnojení pôdy.
Prostredie s nižšou konsentráciou ako bunka oznčujeme ako hypotonické. V takomto prostredí prúdi voda do bunky. Pri silne hypotonickom prostredí a množstve vody v okolí môže bunka prijať toľko vody, že spôsobí praskanie buniek (napr. popraskané plody čerešní po dlhotrvajúcom daždi) - plazmoptýza.

obr. Osmóza

Aj živočíšna bunka sa môže v hypertonickom roztoku poškodiť, napr. morské prvoky v sladkej vode.

Aktívny transport

Pomocou aktívneho transportu sa do bunky dostávajú aj molekuly, ktoré sa do bunky pasívne nedostali napr. glukóza. Prenášaná látka sa do bunky dostane proti koncentračnému spádu a spotrebuje sa pritom energia ATP.

Jedným zo spôsobov, ktorými sa môže uskutočniť aktívny transport je prenos látok pomocou prenášačov. Prenášačmi môžu byť napr. bielkoviny nachádzajúce sa v štruktúre biomembrány. Látka vytvorí s prenášačom komplex, za pomoci energie je prenášaná látka prenesená na druhú stranu a na vnútornej strane membrány sa z prenášača uvolní.

Medzi ďalšie možnosti aktívneho prenosu patria pinocytóza a fagocytóza.
Pinocytóza je prenos tekutej a fagocytóza prenos tuhej látky. Pri tomto druhu prenosu je pohlcovaná látka obklopená preliačenou plazmatickou membránou, až je celkom uzatvorená dovnútra bunky. Vytvorí sa mechúrik v ktorom sa látka rozloží prípadne transportuje na potrebné miesto v bunke.

schéma fagocytózy

Ak bunka týmto spôsobom niečo prijíma označujeme to ako endocytóza ( smer do vnútra bunky).
Bunka môže ale podobným spôsobom látky aj vylučovať. Vtedy hovoríme o exocytóze (smer von z bunky)