Štruktúrou bunky sa rozumie jej tvar, veľkosť a vnútorné usporiadanie.

V každej bunke rozlišujeme cytoplazmu, bunkové povrchy, jadro, membránové štruktúry, fibrilárne štruktúry, neživé súčasti bunky.

Cytoplazma – Tvorí vnútorné prostredie bunky, koloidná tekutina, obsahuje vodu s organickými a anorganickými zložkami, sú v nej uložené bunkové organely a neživé súčasti bunky.

Jadro – riadiaca štruktúra bunky, obsahuje nukleové kyseliny, je nositeľom genetickej informácie

Vnútorný priestor eukaryotickej bunky je rozdelený membránami, zväčšuje sa metabolický povrch

Bunkové povrchy

tvoria obal bunky, medzi bunkové obaly patrí cytoplazmatická membrána a bunková stena

• Cytoplazmatická membrána (plazmaléma)– Tvorená biomembránou, biomembrány, sú zložené z dvoch vrstiev fosfolipidov a molekúl bielkovín, tvoria základ niektorých organel (membránové štruktúry) ohraničuje bunku, je polopriepustná, zabezpečuje selektívny výber látok, aktívny prenos látok – reguluje príjem a výdaj látok
  
  
  
  Stavba biomembrány:
  1 - Dvojitá fosfolipidová vrstva
  2 - Integrálna bielkovina (glykoproteín)
  3 - Oligosacharidový reťazec
  4 - Integrálny glykoprotein s pórom
  5 - Oligosacharid
  6 - Periférna bielkovina
  7 - Vláknitý proteín v cytoplazme

   

• Bunková stena – mechanická ochrana bunky, dáva bunke tvar, majú ju len bunky rastlín, baktérií, húb. Hlavnou zložkou je celulóza (u húb chitín)

Membránové štruktúry

• JADRO ( Nucleus) – riadiace a koordinačné centrum, Ohraničené jadrovou membránou, obsahuje DNA, vyskytuje sa takmer u všetkých buniek (nemajú ho červené krvinky, sitkovice)
• Jadierko – nestále, mizne v čase delenia bunky
• PLASTIDY– majú len rastlinné bunky,
  • bezfarebné sú leukoplasty,, ktoré majú skôr zásobnú funkciu
  • farebné
    • fotosynteticky neaktívne - Chromoplasty (červené, žlté farbivá) – nemajú význam pri fotosyntéze,
    • fotosynteticky aktívne Chloroplasty (zelené farbivo chlorofil) – zachytávajú svetlo, význam pri fotosyntéze
• MITOCHONDRIE – energetické a metabolicko-respiračné centrum bunky, dvojitá membrána vo vnútri vytvára priehradky (kristy), nachádza sa množstvo enzýmov = prebiehajú tu chemické reakcie, pri ktorých sa získava energia (ATP), obsahujú vlastnú DNA, ktorá umožňuje tvoriť vlastné bielkoviny,
  
  

• ENDOPLAZMATICK0 RETIKULUM – sústava kanálikov, vačkov a cisterien ohraničených membránou, dve formy hladké ER a drsné ER, drsné obsahuje ribozómy, hladké je bez ribozómov, Zabezbečuje ukladanie a transport produktov vytváraných bunkou, syntéza cukrov, lipidov a bielkovín
  
  
  
  
• GOLGIHO APARÁT – zhluk cisterien, vačkov a kanálikov - diktiozómy , má syntetickú (produkcia enzýmov, tvorba pektínov) a sekrečnú funkciu (úprava látok vytvorených v ribozómoch a ER tak, aby mohli byť vylúčené z bunky – exocytóza)
  
  
  
  
• VAKUOLY – typická súčasť rastlinných buniek, sú vyplnené bunkovou šťavou, je zásobárňou látok, podmieňujú vnútorný tlak v bunke – turgor, zúčastňuje sa na rozkladných –lytických procesoch v bunke
  
  
  
  
• LYZOZÓMY – sú charakteristické pre živočíšne bunky, obsahujú hydrolitické enzýmy, zúčastňujú sa na lytických dejoch a vnútrobunkovom trávení

• RIBOZÓMY – nie sú membránovou štruktúrou, zrnité nukleoproteínové častice (skladajú sa z RNA a bielkovín), majú úlohu pri syntéze bielkovín – proteosyntéza.

Fibrilárne (vláknité) štruktúry

V bunke majú mechanickú a pohybovú funkcie, predstavujú kostru bunky –cytoskelet, tvoria ich najmä

• mikrofilamenty- tenké vláknité útvary,
• mikrotubuly- trubicovité útvary
• Intermediárne filamenty

Neživé súčasti

V bunke sa nachádzajú aj anorganické látky v podobe kryštálikov, ktoré nazývame bunkové inklúzie