Kríženie je spôsob pohlavného rozmnožovania, pri ktorom sa sleduje výskyt foriem určitých znakov u rodičov a ich potomkov. Ak sledujeme prenos jedného znaku hovoríme o monohybridnom krížení (monohybridizmus). Ak sledujeme prenos dvoch a viac znakov hovoríme o di-, trihybridizme atď.

Pri monohybridnom krížení sledujeme prenos jedného génu teda dvoch alel (jeden alelový pár). Každá z gamét rodičovského organizmu prinesie jednu alelu, preto genotyp potomka v sledovanom (jednom) znaku môže byť v závislosti od genotypu rodičov: AA, Aa alebo aa,. Podľa toho v akom vzťahu sú obe alely sa vytvorí výsledná kvalita (kvantita) sledovaného znaku (viď vzťah dvoch alel).
príklad: počet možných genotypov pri sledovaní jedného znaku je 3 ^{1 (počet sledovaných génov)}= 3.
Sledujeme prenos jedného génu (znaku), ktorý určuje napr. farbu kvetu. Alela "A" určuje červenú farbu, alela "a" určuje bielu farbu.

Pri dihybridnom krížení sledujeme prenos dvoch génov teda štyroch alel (dva alelové páry). Každá rodičovská gaméta prinesie dve alely preto aj genotyp potomka bude mať štyri alely. Ak sledované gény netvoria väzbu (nachádzajú sa na rôznych chromozómoch) genotyp potomka môže byť jeden z nasledujúcich:
AABB, AABb, AAbb, AaBB, AaBb, Aabb, aaBB, aaBb, aabb
príklad: počet možných genotypov pri sledovaní dvoch znakov je 3 ^{2 (počet sledovaných génov)} = 9.
Sledujeme prenos dvoch génov (znakov):

• Jeden gén (Aa) určuje napr. tvar plodu - alela "A" určuje guľatý tvar plodu, alela "a" určuje hranatý tvar plodu.
• Druhý gén (Bb) určuje napr. farbu plodu - alela "B" určuje bielu farbu plodu, alela "b" určuje zelenú farbu plodu.

Pri krížení sa generácia rodičov označuje ako parentálna generácia (P). Kríženie sa označuje "x". Priamy potomkovia generácie P sa označujú ako generácia F1 (prvá filiálna generácia). Potomkovia F1 sa vo vzťahu k P označujú ako F2 generácia (vnuci P)

Tvorba gamét

Pri tvorbe gamét sa gény rozdeľujú do jednotlivých gamét na základe segregácie a kombinácie alel. Alelový pár sa rozdeľuje a alely sa náhodným výberom presúvajú do novovytvorených gamét. Nie je teda presne určené, ktorá alela sa dostane do ktorej gaméty. Platí však, že každá vytvorená gaméta musí mať jednu alelu zo sledovaného (z každého) alelového páru (génu).

Pri sledovaní prenosu viac génov musí teda každá gaméta obsahovať jednu alelu z každého alelového páru.

Tvorba gamét pri dihybridnom krížení: