Genetika – veda, ktorá skúma zákonitosti dedičnosti a premenlivosti živých organizmov, dedičnosť súvisí z pohlavným rozmnožovaním

Dedičnosť – schopnosť živých organizmov odovzdávať predpoklady (vlohy) na utváranie znakov alebo vlastností svojim potomkom. Dedičnosť zabezpečuje, že potomkovia sa podobajú na svojich rodičov

Premenlivosť – pri pohlavnom rozmnožovaní, potomkovia nie sú celkom rovnakí ako ich rodičia, ale sa od nich odlišujú. Dokonca sa odlišujú aj navzájom medzi sebou. Keďže dedia predpoklady od oboch rodičov, záleží na tom, ktorý znak sa prejaví navonok. Genetická premenlivosť pomáha organizmom prispôsobovať sa zmenám podmienok (adaptácia)

Gén, vloha je molekulový predpoklad pre vytvorenie určitého znaku alebo vlastnosti. Gén je úsek DNA, ktorý nesie úplnú informáciu pre vytvorenie znaku. Potomkovia nededia od rodičov hotové znaky, ale len predpoklady - gény, ktoré sa môžu, ale nemusia prejaviť napr. gén pre farbu očí.
Gén môže byť:

1. Štruktúrny gén - Obsahuje informáciu pre syntézu jedného peptidového reťazca t.j nesie úplnú genetickú informáciu pre poradie aminokyselín v určitom peptidickom reťazci. Jednoducho je to taký gén, ktorý nesie informáciu pre vytvorenie určitého znaku alebo vlastnosti
2. Regulačný gén - Nenesie informáciu o znaku alebo vlastnosti, ale reguluje aktivitu iných génov. Nie všetky štruktúrne gény sú rovnako aktívne počas celého života jedinca a tiež nie sú aktívne vo všetkých bunkách organizmu. Ich aktivitu v čase i priestore regulujú regulačné gény.
   napr. : Keďže všetky bunky v živom organizme vznikajú z jednej bunky (zygoty) obsahuje každá bunka všetky gény, teda aj také, ktoré nepotrebuje. Bunka koreňa rastliny má aj gény, ktoré riadia napr. syntézu chlorofilu, ktorý v koreni nie je potrebný a preto sa tam nevytvára. Aktivitu tohto génu riadia regulačné gény, ktoré ho v koreni "vypnú".
3. Gény pre RNA - kódujú poradie nukleotidov v molekulách tRNA a rRNA, teda v tých, ktoré neprenášajú genetickú informáciu ďalej do štruktúry peptidových reťazcov.

Alela – konkrétna forma (kvalita) určitého génu, nesie informáciu pre príslušnú formu znaku,
napr. gén určuje farbu očí Drozofily, alela určuje konkrétnu farbu - červenú, alebo alela pre bielu alebo oranžovú. Znak, ktorý sa prejavil – farba očí červená.

Alelový pár - eukaryotické organizmy majú v telovej (somatickej) bunke každý gén zastúpený dvoma alelami. V pohlavnej bunke je iba jeden člen alelového páru.
Toto je dôsledok splynutia dvoch pohlavných buniek (gamét), z ktorých do zygoty prinesie jednu alelu jedna gaméta a druhá druhú alelu druhá gaméta.

Znaky, vlastnosti - je všetko, čo sa prejaví navonok na základe určitého predpokladu (génu).
Znaky môžu byť :

1. Morfologické – tvar tela, rozmery tela a jeho častí, vzájomný pomer
2. Funkčné – schopnosť vykonávať určité životné funkcie, vyvíjať biologickú aktivitu
3. Psychické – u človeka (inteligencia, nadanie, temperament)

Znak sa môžu prejaviť ako kvalita (forma) napr. farba vlasov, očí – kvalitatívny znak, alebo sa môžu vyjadriť kvantitou (stupňom, mierou) napr. telesná výška – kvantitatívny znak.

Fenotyp – súbor všetkých znakov živého organizmu, ktoré sa u neho prejavili. Fenotyp sa utvára spolupôsobením genotypu a prostredia.

Genotyp – súbor všetkých génov živého organizmu, tak ako sa u neho vyskytujú v konkrétnych formách – alelách. Genotyp obsahuje gény, ktorých informácia sa prejaví navonok vo fenotype, ale aj gény, ktoré sa neprejavia (môžu sa objaviť až o niekoľko generácií).
Genotyp určuje rozsah fenotypových možností jedinca, t.j. vo fenotype sa môže prejaviť len to, pre čo sa v genotype nachádzajú predpoklady.

Genóm – súbor génov v jednej bunke (jednotlivé genómy sú podkladom genotypu celého organizmu)

Gény veľkého účinku – Na vytvorení znaku sa podieľa malý počet, najčastejšie jeden gén, ktorý má na vytvorení znaku veľký podiel (100%). Takýto gén má veľký fenotypový účinok (napr. dedičnosť krvných skupín u človeka). Vplyvy prostredia majú pri génoch veľkého účinku veľmi malý význam.

Gény malého účinku – Znaky, ktoré sú podmienené spolupôsobením väčšieho počtu génov, majú na vytvorenie znaku menší vplyv - majú malý fenotypový účinok. Takýmto spôsobom sa dedia kvalitatívne znaky napr. telesná výška človeka.

Polygénny systém – súbor génov malého účinku, ktoré spolu podmieňujú fenotypový prejav určitého znaku (telesná výška)

Homozygót - je jedinec, ktorý má alelový pár tvorený rovnakými alelami (získal od oboch rodičov rovnaké alely jedného génu).
napr.: farbu kvetu rastliny podmieňuje gén, ktorý má dve alely - alela pre červenú farbu ("A") a alela pre bielu farbu ("a"). Homozygot dostal od oboch rodičov rovnaké alely teda alelový pár génu tvoria obe červené alely -"AA" alebo obe biele "aa"

Heterozygót - je jedinec, ktorý má v géne dve odlišné alely
podľa predch. príkladu má v géne jednu alelu pre červený kvet a jednu pre biely "Aa"

Autozómová dedičnosť - Typ dedičnosti pri ktorej sa gény podmieňujúce sledovaný znak sa nachádzajú na autozómoch (somatických chromozómoch)

Gonozómová dedičnosť - Typ dedičnosti pri ktorej sa gény podmieňujúce sledovaný znak sa nachádzajú na gonozómoch (pohlavných chromozómoch)