Všeobecné vlastnosti živých sústava
Živé sústavy sú zložené z tých istých prvkov ako neživá súčasť prírody – rovnaké zloženie živej a neživej prírody.
Chemické zloženie živých sústav :
- Organické látky – Cukry, tuky, bielkoviny, Nukleové kyseliny
- Anorganické látky – voda, nerastné látky ako mikro- a makroelementy
VLASTNOSTI ŽIVÝCH SÚSTAV
- hierarchické usporiadanie – atómy, molekuly, bunkové organely, bunky, ktoré sú základnou jednotkou všetkých organizmov, z buniek sú tkanivá, orgány, sústavy orgánov
- Vzťah k vonkajšiemu prostrediu
- tok látok = Príjem látok z prostredia, ich premena, výdaj látok,
- tok energií = premena rôznych foriem energií a ich využitie
- tok informácií = prenos genetickej informácie, komunikácia organizmu s okolím
- Regulácia (riadenie) dejov prebiehajúcich v živých sústavách, udržanie stálosti vnútorného prostredia (homeostáza), reakcia na podnety prostredia (dráždivosť)
- Rozmnožovanie a dedičnosť – odovzdávanie genetickej informácie z rodičov na potomkov (podobnosť v rámci jednotlivých organizmov) prispôsobenie sa meniacim sa podmienkam (evolúcia) – premenlivosť
- Pohyb – vyplýva z predchádzajúcich vlastností ako spôsob ich zabezpečenia – únik, za alebo od svetla, potrava, sociálne kontakty ap.
Organizácia živých sústav
- Jedinec - priestorovo aj časovo (t.j s obmedzeným trvaním) ohraničená živá sústava, schopná vykonávať všetky základné životné funkcie, t.j. je schopná samostatnej existencie
- Druh – súbor geneticky príbuzných populácií, súbor jedincov s rovnakými potrebami a životnými prejavmi, ktoré sú schopné navzájom sa krížiť a prinášajú plodné potomstvo
- Polulácia – skupina geneticky príbuzných jedincov, ktorá sa v určitom čase nachádza v určitom priestor
Rozdelenie organizmov podľa organizácie tela:
- Nebunkové organizmy – najjednoduchšie, nemajú vlastný metabolizmus, sú viazané na prítomnosť bunky, skladajú sa len z nukleových kyselín (vírusy)
- Jednobunkové organizmy(mikroorganizmy) – jedinec pozostáva z jednej bunky, ktorá vykonáva všetky životné funkcie. Jednobunkové organizmy môžeme podľa typu bunky rozdeliť na:
- Prokaryotické organizmy – jednoduchá stavba bunky bez ohraničeného jadra (baktérie, sinice)
- Eukaryotické organizmy – zložitejšia organizácia bunky, ohraničené jadro (Prvoky, riasy, huby)
- Bunkové kolónie-skupiny samostatných jednobunkových organizmov,
- Jednoduché – bunky sú bez špecializácie
- Špecializované – niektoré bunky sú štruktúrne aj funkčne odlišné (Volvox)
- Mnohobunkové organizmy – Veľké množstvo buniek od jednoduchej organizácie (Hubky, Pŕhlivce) až po vysoko špecializované sústavy vytvárajúce tkanivá, orgány, sústavy orgánov
- Indivíduá vyššieho rádu – Spoločenstvá organizmov, v ktorých nastala funkčné aj anatomická diferenciácia jedincov s cieľom zabezpečiť fungovanie spoločenstva. Jedinci môžu existovať len ako súčasť celku (včely, mravce, termity)
Rozdelenie organizmov podľa spôsobu výživy :
- autotrofné – zdrojom energie sú anorganické látky, premena anorganických látok na organické
- heterotrofné– príjem organických látok, ich premena na anorganické
- Saprofytické – príjem organických látok získaných z tiel odumretých organizmov
- Parazitické – príjem organických látok zo živých organizmov
- Mixotrofné – organizmy schopné vyživovať sa autotrofne aj heterotrofne (mäsožravé rastliny)