Všeobecné vlastnosti živých sústava

Živé sústavy sú zložené z tých istých prvkov ako neživá súčasť prírody – rovnaké zloženie živej a neživej prírody.

Chemické zloženie živých sústav :

• Organické látky – Cukry, tuky, bielkoviny, Nukleové kyseliny
• Anorganické látky – voda, nerastné látky ako mikro- a makroelementy

VLASTNOSTI ŽIVÝCH SÚSTAV

• hierarchické usporiadanie – atómy, molekuly, bunkové organely, bunky, ktoré sú základnou jednotkou všetkých organizmov, z buniek sú tkanivá, orgány, sústavy orgánov
• Vzťah k vonkajšiemu prostrediu
• tok látok = Príjem látok z prostredia, ich premena, výdaj látok,
• tok energií = premena rôznych foriem energií a ich využitie
• tok informácií = prenos genetickej informácie, komunikácia organizmu s okolím
• Regulácia (riadenie) dejov prebiehajúcich v živých sústavách, udržanie stálosti vnútorného prostredia (homeostáza), reakcia na podnety prostredia (dráždivosť)
• Rozmnožovanie a dedičnosť – odovzdávanie genetickej informácie z rodičov na potomkov (podobnosť v rámci jednotlivých organizmov) prispôsobenie sa meniacim sa podmienkam (evolúcia) – premenlivosť
• Pohyb – vyplýva z predchádzajúcich vlastností ako spôsob ich zabezpečenia – únik, za alebo od svetla, potrava, sociálne kontakty ap.

Organizácia živých sústav

• Jedinec - priestorovo aj časovo (t.j s obmedzeným trvaním) ohraničená živá sústava, schopná vykonávať všetky základné životné funkcie, t.j. je schopná samostatnej existencie
• Druh – súbor geneticky príbuzných populácií, súbor jedincov s rovnakými potrebami a životnými prejavmi, ktoré sú schopné navzájom sa krížiť a prinášajú plodné potomstvo
• Polulácia – skupina geneticky príbuzných jedincov, ktorá sa v určitom čase nachádza v určitom priestor

  ---

Rozdelenie organizmov podľa organizácie tela:

• Nebunkové organizmy – najjednoduchšie, nemajú vlastný metabolizmus, sú viazané na prítomnosť bunky, skladajú sa len z nukleových kyselín (vírusy)
• Jednobunkové organizmy(mikroorganizmy) – jedinec pozostáva z jednej bunky, ktorá vykonáva všetky životné funkcie. Jednobunkové organizmy môžeme podľa typu bunky rozdeliť na:
  • Prokaryotické organizmy – jednoduchá stavba bunky bez ohraničeného jadra (baktérie, sinice)
  • Eukaryotické organizmy – zložitejšia organizácia bunky, ohraničené jadro (Prvoky, riasy, huby)
• Bunkové kolónie-skupiny samostatných jednobunkových organizmov,
  • Jednoduché – bunky sú bez špecializácie
  • Špecializované – niektoré bunky sú štruktúrne aj funkčne odlišné (Volvox)
• Mnohobunkové organizmy – Veľké množstvo buniek od jednoduchej organizácie (Hubky, Pŕhlivce) až po vysoko špecializované sústavy vytvárajúce tkanivá, orgány, sústavy orgánov
• Indivíduá vyššieho rádu – Spoločenstvá organizmov, v ktorých nastala funkčné aj anatomická diferenciácia jedincov s cieľom zabezpečiť fungovanie spoločenstva. Jedinci môžu existovať len ako súčasť celku (včely, mravce, termity)

Rozdelenie organizmov podľa spôsobu výživy :

• autotrofné – zdrojom energie sú anorganické látky, premena anorganických látok na organické
• heterotrofné– príjem organických látok, ich premena na anorganické
  • Saprofytické – príjem organických látok získaných z tiel odumretých organizmov
  • Parazitické – príjem organických látok zo živých organizmov
• Mixotrofné – organizmy schopné vyživovať sa autotrofne aj heterotrofne (mäsožravé rastliny)